Terézia z Lisieux
| Svätá Terézia z Lisieux | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 2. január 1873 Alençon, Francúzsko |
| Úmrtie | 30. september 1897 (24 rokov) Lisieux, Francúzsko |
| Hrob | Lisieux |
| Uctievanie | |
| Blahorečenie | 29. apríl 1923 Pius XI. |
| Svätorečil | 17. máj 1925 |
| Atribúty | karmelitánsky habit, krucifix, ruže |
| Patronát | misie, misionári, Francúzsko, Rusko, ľudia trpiaci AIDS alebo tuberkulózou, kvetinári, záhradníci, osirelé deti, bezdomovci a letci |
| Cirkev | Katolícka cirkev |
| Sviatok | 1. október |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Terézia z Lisieux (plné texty diel autora) |
 | Terézia z Lisieux (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Terézia z Lisieux (tiež Terézia od Dieťaťa Ježiša alebo Malá Terezka [1], vlastným menom Marie-Françoise-Thérèse Martinová) (* 2. január 1873, Alençon, Francúzsko – † 30. september 1897, Lisieux) bola francúzska rehoľníčka (karmelitánka).
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa ako posledná z deviatich detí Ľudovíta a Zélie Martinových (svätorečení 18. októbra 2015 v Ríme[2]). Rodičia dávali veľký dôraz na výchovu dievčat (zomreli im 4 deti) tým, že im dávali dobrý kresťanský príklad. Terézia mala sotva 4 roky, keď jej zomrela matka. Výchovou a starostlivosťou o dievčatá sa zaoberal otec. Presťahoval sa spolu s nimi do Lisieux. Keď mala 10 rokov, ťažko ochorela. Päť rokov chodila do školy u sestier benediktínok. V roku 1884 bola na prvom svätom prijímaní a prijala tiež sviatosť birmovania. Už v roku 1887 skúšala vstúpiť na Karmel v nedospelom veku, preto išla s otcom do Ríma prosiť pápeža o povolenie výnimky. Súhlas však hneď nedostala. Do kláštora vstúpila o pol roka neskôr.
V januári 1889 dostala rehoľné rúcho a meno Terézia od Dieťaťa Ježiša. 8. septembra 1890 zložila sľuby a o tri roky neskôr jej zverili úlohu pomocnej magistry noviciek. Túto úlohu plnila počas 4 rokov až do smrti. Zomrela po niekoľkých mesiacoch choroby na tuberkulózu vo veku 24 rokov.
Svätorečenie[upraviť | upraviť zdroj]
Už 26 rokov po jej smrti bola vyhlásená za blahoslavenú. V roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a v roku 1944 bola vyhlásená za druhú patrónku Francúzska, spolu so svätou Janou z Arku. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za Učiteľku cirkvi [3].
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SCHAUBER, Vera; SCHINDLER, Hanns Michael. Rok se svatými. 2. vyd. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.
- TEREZIE Z LISIEUX. Myšlenky na každý den. Praha : Nové město, 2001. ISBN 80-86146-29-4.
- GAUCHER, Guy. Životopis Terezie z Lisieux. [s.l.] : Karmelitánské nakladatelství, 1997.
- HOLKOVÁ, Marie. Terezka Martinová. Praha : Cesta, 1993. 275 s. ISBN 80-85319-23-3.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Volajte ma malá Terezka [online]. Verím a Dôverujem, 2020-02-20. Dostupné online.
- ↑ Rím prežíva atmosféru kanonizácie rodičov patrónky misií [online]. Radio Vaticana, 2015-10-17, [cit. 2015-10-18]. Dostupné online.
- ↑ Gaucher, Guy: Životopis Terezie z Lisieux, Karmelitánské nakladatelství, 1997, s. 194
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Terézia z Lisieux
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terézia z Lisieux
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Životopis
- sv. Terezie z Lisieux: Dopisy duchovnímu bratru-misionáři 1
- Terezie z Lisieux (z cyklu Světci a svědci)
|
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |