Chlmecké pahorky
| Chlmecké pahorky | |
| geomorfologická časť Východoslovenskej roviny | |
 Chlmecké pahorky v Kráľovskom Chlmci
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Časť | Východoslovenskej roviny |
| Hranice | Medzibodrocké pláňavy |
| Mestá | Kráľovský Chlmec, Malý Horeš, Svätuše |
| Rieky | Severný Svätušský kanál, Somotorský kanál |
| Súradnice | 48°25′23″S 21°57′18″V / 48,423°S 21,955°V |
| Najvyšší bod | Veľký kopec |
| - výška | 264 m n. m. |
| Najnižší bod | okraj územia |
| - výška | cca 100 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
 Poloha územia v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chlmecké pahorky[1] sú geomorfologickou časťou Medzibodrockých pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny.[2] Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti Východoslovenskej nížiny, nad mestom Kráľovský Chlmec.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Z rovinatej krajiny nápadne vystupujúci masív sa nachádza v južnej časti Východoslovenskej roviny, v strednej časti podcelku Medzibodrocké pláňavy.[2] Svahy odvodňuje sieť umelých kanálov, ktorými voda odteká do Severného Svätušského a Somotorského kanála a ďalej do rieky Bodrog.[4] Najvyšším vrchom je Veľký kopec (263,9 m n. m.), o niečo nižší je Malý vrch (222 m n. m.) a v severnej časti dominuje Čierna hora (160 m n. m.).[4]
Lokalita leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje na katastrálne územie mesta Kráľovský Chlmec a obcí Svätuše a Malý Horeš.[5] Severnou časťou pahorkatiny prechádza cesta I/79 zo Slovenského Nového Mesta do Kráľovského Chlmca[5], na ktorú sa pripájajú všetky cesty nižších tried. Južne od Chlmeckých pahorkov vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.[6]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Z geologického hľadiska je to andezitový vulkanit z obdobia stredného miocénu, ktorý tvorí súbor lávových prúdov. Severná časť územia (masív Čiernej hory) je porastená dubovým lesom, kým masív Veľkého kopca na juhu rozsiahlymi vinohradmi s početnými vínnymi pivnicami. Na západných svahoch je niekoľko andezitových lomov.
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Chlmecké pahorky sa len severným okrajom dotýkajú Chránenej krajinnej oblasti Latorica, no na severovýchodnom okraji leží prírodná rezervácia Boľské rašelinisko, v strednej časti Poniklecová lúčka a chránený areál Veľký kopec a na juhu okrajovo aj PR Horešské lúky.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Vulkanická pahorkatina vystupuje výrazne nad okolitú krajinu a z najvyšších častí tak poskytuje zaujímavý výhľad. Nie sú tu značené chodníky, no lokalita poskytuje možnosti na nenáročné prechádzky a cykloturistiku.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
- ↑ Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c TM 148 Zemplínske vrchy – Latorická rovina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.