Magnetofón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cievkový magnetofón

Magnetofón je elektro-mechanický prístroj, ktorý zachytáva informácie na podlhovastý pás zmagnetizovateľného materiálu, zvyčajne na špeciálnu magnetofónovú pásku. Najčastejšie je používaný pre záznam zvuku, ale existujú aj digitálne magnetofóny pre záznam digitálnych dát. Ďalšou obdobou sú videorekordéry slúžiace na záznam videa.

Prvý magnetofón bol predstavený už v roku 1899 dánskym inžinierom Valdemar Poulsenom. Záznam bol vykonávaný na kovový drôt.

Neskôr boli vyvinuté špeciálne magnetické pásky. Prvý prakticky použiteľný páskový magnetofón firmy AEG (Magnetofón K1), bol predvedený v Nemecku v roku 1935. Cievkové magnetofóny sa postupne stali výbavou nahrávacích štúdií i domácností. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli cievkové magnetofóny vytlačené zo sektoru spotrebnej elektroniky magnetofónmi kazetovými. V súčasnej dobe je záznam na magnetickú pásku vytlačovaný záznamami na CD, DVD a digitálne pamäťové moduly.

Typy magnetofónov[upraviť | upraviť zdroj]

U bežných výrobkov z oblasti spotrebnej elektroniky sa vyvinuli dva základné typy:

  • Cievkový magnetofón – max. výstupné napätie je 755 mV – 2 V, min. výstupná impedancia je 1 – 47 kOhm
  • Kazetový magnetofón – max. výstupné napätie je 100 – 500 mV, min. výstupná impedancia je 1 – 47kΩ

Oba varianty boli vyrábané v prenosnom aj stolnom prevedení.

Kazetový magnetofón
Bežné rýchlosti magnetofónovej pásky[1]
Cm / s In / s
1.2 15/32
2.4 15/16
4.75 1 7/8
9.5 3 3/4
19 7 1/2
38 15
76 30

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Cievkové magnetofóny sa rozšírili počas 50. a 60. rokov 20. storočia. Postupne sa zvyšoval počet záznamových stôp z pôvodnej jednej na dve a potom na 4. Veľké cievkové magnetofóny v HI-FI prevedení sa so svojimi parametrami čiastočne blížili profesionálnym magnetofónom používaným v bežnom vysielaní. Cievkové magnetofóny sa okrem nahrávacích štúdií tiež používali ako prenosné záznamové zariadenia v rozhlasovom a televíznom vysielaní, išlo sa o tzv. Reportážne magnetofóny. Magnetofóny sa tiež bežne používali pre špeciálnu odpočúvaciu činnosť v armáde, polícii a v praxi rôznych tajných služieb (techniky špionáže). Ornitológovia (a zoológovia vôbec) ich používali pre záznamy vtáčieho spevu (či rôznych zvukových prejavov aj u iných zvierat). Magnetofóny sa tiež používali pre "živé" nahrávky koncertov, divadelných predstavení, improvizovaných rečníckych prejavov a pod., ďalej tiež slúžili pri natáčaní zvuku k filmom. Dnes sú staršie klasické analógové techniky záznamu zvuku často nahradzované novšou digitálnou technikou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Martel Electronics. Terms commonly used for Tape Recorder. Tape Recorder Speed.' [online]. [Cit. 2015-01-04]. Dostupné online. Archivované 2012-03-01 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Magnetofon na českej Wikipédii.