Osobitá (vrch)
| Osobitá | |
| vrch | |
 Osobitá
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Tvrdošín |
| Obce | Vitanová, Habovka, Zuberec |
| Časť | Osobitá |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 687,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′40″S 19°43′17″V / 49,2611°S 19,7214°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Osobitá | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Osobitá[1] (1 687,2 m n. m.[2][3]; poľ. Osobita) je výrazný vrch v Západných Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Roháčskou dolinou, nad Zubercom, približne 16 km juhovýchodne od Tvrdošína.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severozápadnom okraji Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Osobitá.[5] Leží na území Žilinského kraja a okresu Tvrdošín a na vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Zuberec, Vitanová a Habovka.[1][6] Najbližším sídlom sú severovýchodne situované Oravice, západným smerom sa nachádza Habovka a Zuberec, juhozápadne Huty a východne poľské obce Kościelisko a Witów.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a veľká časť masívu je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Osobitá dominuje hrebeňu na severozápadnom okraji Západných Tatier, ktorý vedie severozápadným smerom z Lúčnej (1 653 m n. m.), ležiacej v hraničnom hrebeni. Sedlom Pod Osobitou je oddelená v hrebeni ležiaca Javorina (1 581 m n. m.) a opačným smerom je západným susedom v hrebeni vrch Okolík (1 328 m n. m.). Z vrcholu vybiehajú viaceré rázsochy, najvýznamnejšou však je severovýchodne vedúci hrebeň Radové skaly, ktorý klesá do sedla Bôrik, kde nadväzuje masív Skorušiny (1 314 m n. m.).[4] Severozápadne leží Blatná dolina, kde vodu odvádza Kremenný potok do Blatnej a Studeného potoka, juhozápadné svahy odvodňuje rovnakým smerom tečúci potok cez Teplý žľab. Východne sa nachádza Suchá dolina, ktorou voda odteká do Bobroveckého potoka a Oravice.[4] Južne je v Roháčskej doline rekreačno-turistická osada Zverovka. Názov vrchu vychádza z polohy vrchu, ktorého rozsiahly masív je samostatný, izolovaný, osobitne stojaci od okolitých končiarov.
Severným smerom sa nachádza Krúpová (1 065 m n. m.), Mihulčie (1 233 m n. m.), Blatná (1 143 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.) a Kremenná (1 272 m n. m.), západným leží Mikulovka (1 193 m n. m.), Javorková (1 141 m n. m.), sedlom oddelený Okolík (1 328 m n. m.), Mačacie diery (1 180 m n. m.) a Štít (1 310 m n. m.), južným Brestová (1 903 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), sedlom oddelená Javorina (1 581 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 876 m n. m.) a východným Lúčna (1 653 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Kasne (1 541 m n. m.), Bobrovec (1 663 m n. m.), Hrubý vrch (1 329 m n. m.), Veľká Furkaska (1 490 m n. m.) a Magura (1 232 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnato-hôľnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať okolité vrcholy Západných a Vysokých Tatier, susedné Skorušinské vrchy a blízke doliny, no tiež Chočské vrchy, Malú Fatru, Oravskú Maguru, Oravské Beskydy a podhorie v priľahlej oblasti južného Poľska.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Celý masív Osobitej je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a na vrchol nevedie značkovaná trasa. Južným úpätím vedie sedlom Pod Osobitou 
zeleno značený chodník zo Zverovky, resp. z opačného smeru po hrebeni z Lúčnej cez Roh a Kasne.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 16.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Osobitá (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osobitá (vrch)
