Preskočiť na obsah

Tefnut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tefnut (tfnt) v hieroglyfoch
t
f
n
t
I13

Tefnut (staroeg. tfnt) je jedným z deviatky prvotných božstiev (Enneady) podľa kozmogónie mesta On (Heliopolis). Jej meno znamená „vlhkosť“ alebo „vlhké vody“ (tj. dážď alebo rosu) a bola zosobnením vody a s ňou spojenej plodnosti. Jej presná úloha v kulte Enneady nie je jasná, zdá sa, že jej nebola pripisovaná veľká dôležitosť. Niekedy býva stotožňovaná s okom slnka, svojho otca, a v tejto roli zobrazovaná s leviou hlavou, čo ju pripodobňuje bohyni Sechmet.

Tefnut bola spolu so svojim bratom Šovom (vzduch) stvorená Atumom buď tým, že ju vypľul (sloveso staroeg. tf – pľuť, možno malo evokovať jej meno), alebo pri Atumovej masturbácii. S bratom mala dve deti – boha Geba (zem) a bohyňu Nut (obloha).

V mýte neskoršieho dáta, ktorý rozpráva o prírodných katastrofách na konci Starej ríše, sa hovorí o tom, ako sa Šov a Tefnut pohádali a Tefnut odišla z Egyptu do Núbie (kde bolo podnebie vždy miernejšie). Podľa mýtu Šov rýchlo zistil, ako veľmi mu Tefnut chýba, ale ona sa premenila na mačku a odohnala každého boha i človeka, ktorý sa k nej chcel priblížiť. Až keď boh Thovt použil prevlek, podarilo sa mu ju presvedčiť, aby sa vrátila.