Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

[1] [2]

Toto je článok o vrchu nad obcou Leštiny. O rovnomennom vrchu nad Hutami pozri Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.).
Brhlovské podhorie
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Okolie Brhloviec
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Nitriansky, Banskobystrický
Okresy Levice, Krupina
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Ipeľská pahorkatina, Sebechlebská pahorkatina, Santovská pahorkatina, Bátovská pahorkatina, Sitnianske predhorie
Mestá Brhlovce, Horša, Žemberovce, Lišov
Rieky Sikenica, Žemberovský potok, Búr, Veperec
Súradnice 48°13′26″S 18°43′59″V / 48,224°S 18,733°V / 48.224; 18.733
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 160 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brhlovské podhorie[3] je geomorfologická časť Ipeľskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[4] Zaberá zvlnené územie východne od Levíc.[5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Podhorie sa nachádza na východnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá zvlnenú, severnú oblasť podcelku Ipeľská pahorkatina. Severozápadný okraj tvorí údolie rieky Sikenica, ktorá na svojom strednom toku vytvára atraktívnu Horšiansku dolinu. Severnú časť územia odvodňuje Žemberovský potok, strednú potok Búr a východnú potok Veperec a jeho prítoky.[6] Severovýchodný okraj vymedzujú Štiavnické vrchy s časťou Sitnianske predhorie, na zvyšku územia už nadväzujú časti Ipeľskej pahorkatiny: na severozápade Bátovská pahorkatina, na juhozápade Santovská pahorkatina a na juhovýchode Sebechlebská pahorkatina.[4]

Brhlovské podhorie sa rozkladá na území okresov Levice a Krupina v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Z významných sídiel tu ležia Brhlovce, Horša, Žemberovce a Lišov.[5] Severnou časťou pahorkatiny prechádza cesta I/51 z Levíc do Banskej Štiavnice, na ktorú sa pripájajú cesty, obsluhujúce tunajšie obce.[1]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Na západnom okraji pahorkatiny sa nachádza národná prírodná rezervácia Horšianska dolina a severný okraj lemuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy.[5]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Ipeľskej pahorkatiny poskytuje možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Atraktívne je okolie Brhloviec, ktoré sú pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a Horšianska dolina v údolí Sikenice, kde je vybudovaný náučný chodník. V oblasti nie sú značené turistické chodníky.[6][5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  2. In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  3. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
  5. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
  6. a b TM 140 Krupinská planina – Dudince – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Fatrová
vrch
Fatrová v strede
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Trnovec
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 445,9 m n. m.
Súradnice 49°10′52″S 19°36′47″V / 49,1811°S 19,613°V / 49.1811; 19.613
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Fatrová (1 445,9 m n. m.[1]; poľ. Fatrowa) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[1] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Bobrovček, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[3] Vrch leží na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec v okrese Liptovský Mikuláš a v Žilinskom kraji.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce, juhozápadne ležiace Liptovské Matiašovce a Kvačany, severozápadne Huty a juhovýchodne Žiar.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Fatrová sa nachádza v južnej časti rázsochy, vedúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a je súčasťou vetvy, vybiehajúcej na západ z vrchu Babky (1 566 m n. m.). Táto sa tu ďalej rozdeľuje na dve vetvy, západnú na Kamenné (1 018 m n. m.) a juhozápadnú, vedúcu na Opálenicu (1 274 m n. m.). Severným smerom sa svahy zvažujú do doliny Huňová, ktorou vodu odvádzajú prítoky Huňovej do Suchého potoka a Kvačianky, rovnakým smerom prúdi aj voda zo západných a južných častí.[1]

Západným smerom leží Sokol (1 316 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.), severným sa nachádza Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západným Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesný porast na čiastočne skalnatom vrchole[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na Fatrovú nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. Najľahší prístup vedie hrebeňom z vrchu Babky (1 566 m n. m.).[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]