Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom
Bol to jediný let orbitera Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát Discovery, raz Endeavour a raz Columbia. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov nemal systém SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System) na čerpanie elektrickej energie zo stanice. NASA však svoje rozhodnutie zmenila a po tejto misii Atlantis absolvoval ešte tri lety k ISS. Hlavným cieľom tejto misie bolo zvýšiť obežnú dráhu ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (Cosmic Origins Spectrograph a Wide Field Camera 3), gyroskopy a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku 2013. V priebehu letu prebehlo päť výstupov do otvoreného vesmíru a všetky hlavné úlohy misie boli splnené.
Kvôli tomu, že Hubblov vesmírny ďalekohľad obieha po dráhe s iným sklonom a výškou, ako Medzinárodná vesmírna stanica, v prípade problémov počas misie sa Atlantis nemohol s ISS spojiť. Z tohto dôvodu na rampe 39-B nachádzal druhý raketoplán (Endeavour), aby mohol prípadne odštartovať na pomoc posádke Atlantisu. Prípadná záchranná misia Endeavouru bola pomenovaná STS-400 a mala mať štvorčlennú posádku. Nijaké vážne problémy sa však v priebehu letu nevyskytli a misia STS-400 preto neprebehla.
...ochranná pena používaná na nádrži ET v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety SLS mení pod vplyvom slnečného svetla farbu?
...európsky modul Columbus a japonský modul Kibó na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice?
...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
Sonda Chang’e 6 vstúpila na výrazne eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca. Zotrvá na nej asi 20 dní, počas ktorých bude znižovať aposelénium až na dráhu podobnú kruhu, a potom dôjde k zostupovej fáze, ktorá skončí pristátím, vŕtaním a prvým odberom vzoriek z odvrátenej strany Mesiaca. V pláne je priniesť až 2 kg vzoriek z mimoriadne zaujímavej oblasti veľkého impaktného kráteraApollo Basin. Sonda sa vzorky pokúsi odobrať z hĺbky dvoch metrov.[1][2]
Pokus o prvý pilotovaný let vesmírnej lode Boeing CST-100 Starliner bol dve hodiny pred štartom odvolaný. Loď mala vzlietnuť vo veľmi raných hodinách, no odpočet sa prerušil kvôli poruche na ventile vypúšťania kyslíka na druhom stupni rakety Atlas V.[1] Nový termín štartu je zatiaľ 18. máj 2018.
Z rampy LC-1 kozmodrómu Wenchang odštartovala s raketou Dlhý pochod 5 sonda Chang’e 6. Sonda má v najbližších dňoch pristáť na odvrátenej strane Mesiaca, odobrať vzorky a vrátiť sa s nimi na Zem, čo ešte nijaká sonda pred ňou neskúšala. Na palube je pravdepodobne aj malé vozidlo.[3][4]
Hubblov vesmírny ďalekohľad prerušil vedecké pozorovania a prešiel do tzv. bezpečnostného režimu. Nastal totiž problém s jedným z jeho gyroskopov. Experti hľadajú príčinu problému.[5]
Inžinieri odoslali na sondu Voyager 1 nový kód zodpovedný za balenie inžinierskych údajov zo sondy. Po dvojdňovom oneskorení spôsobenom dobou trvania letu signálu na sondu a letu odpovede zo sondy naspäť sa potvrdilo, že nový kód funguje. Tým sa vyriešil problém s komunikáciou trvajúci päť mesiacov. Sonda síce ešte nevysiela vedecké dáta, no už je možné kontrolovať palubné systémy sondy.[6]
Komunikácia s vrtuľníkom Ingenuity bola prerušená, hoci stroj naďalej funguje. Jeho retranslačný rover Perseverance sa však od neho vzdialil príliš na to, aby bolo možné v komunikácii pokračovať. Predpokladá sa, že solárne panely Ingenuity budú postupne zanesené marťanským prachom, až kým pre nedostatok elektrickej energie neprestane fungovať.[7]
Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[8]
Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[10]
Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[11]
Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[12][13]
Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[14]
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.